Ako účinkujú očkovacie látky

Očkovacie látky účinkujú tak, že stimulujú odpoveď imunitného systému na vírus alebo baktériu. Tá sa zapíše do tzv. pamäte imunitného systému. Vďaka imunitnej pamäti si telo zapamätá konkrétny vírus alebo baktériu a dokáže sa proti nim brániť a predísť chorobám, ktorú môžu vyvolať.

Väčšina očkovacích látok obsahuje oslabenú alebo inaktivovanú (usmrtenú) formu vírusu alebo baktérie, respektíve malú časť vírusu alebo baktérie, ktorá nemôže vyvolať ochorenie. Nazýva sa antigén.

Ak osoba dostane očkovaciu látku, jej imunitný systém rozpozná antigén ako cudzí. To aktivuje bunky imunitného systému, aby zneškodňovali vírusy alebo baktérie spôsobujúce ochorenie a vytvárali proti nim protilátky.

Aktivujú sa tak aj imunitné bunky, nazývané T-bunky a B-bunky v krvi, v kostnej dreni a v celom tele.

Ak sa osoba neskôr dostane do kontaktu s vírusom alebo baktériou, jej imunitný systém si na ne spomenie.

Môže začať produkovať správne protilátky a rýchlo aktivovať príslušné imunitné bunky, aby mohli usmrcovať vírusy alebo baktérie. Tým je osoba chránená pred chorobou.

Rôzne očkovacie látky poskytujú rôznu úroveň ochrany. Dĺžka trvania ochrany závisí aj od cieľového ochorenia. Niektoré očkovacie látky poskytujú ochranu pred určitým ochorením iba krátko a môže sa vyžadovať posilňovacia dávka. Existujú aj také, ktoré chránia pred ochorením po celý život.

Očkovanie nechráni iba zaočkovaných ľudí. Znižovaním rizika infekcie sa nepriamo chránia aj neočkovaní ľudia v komunite, ako sú deti, ktoré sú príliš malé na to, aby boli zaočkované, alebo ľudia s oslabeným imunitným systémom.

Kolektívna imunita (doslova tzv. stádová imunita) vzniká, ak sa zaočkuje dostatočný počet ľudí v jednej oblasti.

Ľudia, ktorí získajú imunitu prekonaním konkrétneho ochorenia, však môžu:

• vystaviť iných ľudí tomuto ochoreniu,
• vystaviť samých seba riziku závažných komplikácií pri ťažkom priebehu ochorenia.