Ako účinkujú očkovacie látky

Vírusy a baktérie vyvolajú u každého jednotlivca jedinečnú odpoveď imunitného systému za účasti osobitného druhu buniek v krvi, kostnej dreni a v celkom tele, pričom ide o T bunky, B bunky a iné.

Očkovacia látka stimuluje imunitnú odpoveď, pri ktorej si telo „zapamätá“ chorobu bez toho, aby sa rozvinula.

Väčšina očkovacích látok obsahuje významne oslabené alebo inaktivované (usmrtené) formy vírusov alebo baktérií, resp. malé časti takýchto vírusov alebo baktérií, ktoré zvyčajne spôsobujú ochorenie. Nazývajú sa antigény.

Ak sa osobe podá očkovacia látka, jej imunitný systém rozpozná antigén ako tzv. cudzí. To aktivuje bunky imunitného systému, aby zabíjali vírus alebo baktériu spôsobujúcu ochorenie a vytvárali proti nim protilátky. Protilátky sú osobitné proteíny, ktoré pomáhajú zabiť takýto vírus alebo baktériu.

Ak sa osoba neskôr dostane do kontaktu s vírusom alebo baktériou, jej imunitný systém si na ne spomenie. Potom začne rýchlo produkovať správne protilátky a aktivuje správne imunitné bunky, aby vírus, resp. baktériu usmrtili, čím ochráni osobu pred chorobou.

Imunita zvyčajne pretrváva roky a niekedy aj celý život. Závisí to od druhu choroby a očkovacej látky.

Imunita získaná očkovaním chráni nielen imunizovaných jednotlivcov, ale aj nezaočkovaných ľudí v spoločenstve, ako napríklad deti, ktoré sú ešte príliš malé nato, aby boli zaočkované. Táto kolektívna imunita môže byť účinná iba vtedy, je zaočkovaný dostatočný počet ľudí.

Naopak, ak imunitu získa tak, že prekoná ochorenie, môže vystaviť chorobe iné nezaočkované osoby. Aj u takejto osoby preto existuje riziko komplikácií.

How vaccines work
1. Antigén 2. Protilátky 3. Imunitná odpoveď

Niektoré novšie očkovacie látky neobsahujú antigén. Namiesto toho obsahujú len akési pokyny, ktoré bunkám v tele povedia, ako vytvoriť antigén, ktoré je rovnaký ako malá časť skutočného vírusu.

Týmito pokynmi môže byť:

  • molekula mRNA v očkovacej látke s molekulou mRNA; alebo
  • modifikovaný neškodný vírus v očkovacej látke na báze vírusového vektora.

Ak sa osobe podá očkovacia látka s molekulou mRNA alebo očkovacia látka na báze vírusového vektora, niektoré z jej buniek prevezmú pokyny. Tieto bunky potom počas krátkeho obdobia vytvárajú antigén, a potom molekulu mRNA alebo neškodný vírus rozložia.

Imunitný systém osoby následne rozpozná antigén ako cudzí, aktivuje imunitné bunky a vytvára protilátky.

Niektoré očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19 účinkujú tak, že používajú molekulu mRNA alebo modifikovaný vírus. Z očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19 schválených v EÚ od marca 2021 sú Cominarty a Moderna očkovacie látky s molekulou mRNA a Vaxzervia (predtým očkovacia látka proti ochoreniu COVID-19 AstraZeneca) a Janssen očkovacie látky na báze vírusového vektora.

Page last updated 30 apr 2021