COVID-19

Čo je COVID-19?

COVID-19 je ochorenie vyvolané vírusom, ktorý spôsobuje ťažký akútny respiračný syndróm a nazýva sa koronavírus-2 (SARS-CoV-2). SARS-CoV-2 je nový kmeň koronavírusu. U ľudí nebol identifikovaný pred decembrom 2019.

Existujú rôzne typy koronavírusov. Hoci sa väčšinou vyskytujú u zvierat, niektorými sa môžu infikovať aj ľudia.

Súčasná epidémia ochorenia COVID-19 začala koncom roku 2019 a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho vyhlásila za pandémiu 11. marca 2020 [1].

Ide o prvú pandémiu spôsobenú koronavírusom.

Aké sú príznaky ochorenia COVID-19?

Hlavné príznaky ochorenia COVID-19 sú:

horúčka,
kašeľ,
celková slabosť alebo únava,
zmena alebo strata chuti a/alebo čuchu,
bolesť hrdla,
bolesť hlavy,
bolesť svalov,
hnačka.

Závažnosť ochorenia je u jednotlivých osôb veľmi rozdielna.

Niektoré osoby postihnuté ochorením COVID-19 sú asymptomatické. To znamená, že nemajú žiadne príznaky.

V závažných prípadoch sa môže vyskytnúť aj:

sťažené dýchanie alebo dýchavičnosť,
zmätenosť,
bolesť v hrudníku.

Osoby so závažnými príznakmi si môžu vyžadovať špeciálnu lekársku starostlivosť a podporu.

Stav pacienta sa môže rýchlo zhoršiť a ak k tomu dôjde, je to spravidla v druhom týždni ochorenia.

U niektorých ľudí s ochorením COVID-19 je nevyhnutná hospitalizácia. V niektorých prípadoch je dokonca potrebná intenzívna starostlivosť, príležitostne aj dlhodobejšia.

Ktoré komplikácie spôsobuje COVID-19?

Osoby zo závažnými príznakmi, ktoré postihujú dýchacie cesty, môžu potrebovať dýchací prístroj (mechanickú ventiláciu). Toto u nich môže zvýšiť okrem ochorenia COVID-19 aj náchylnosť na iné infekcie, napríklad zápal pľúc.

Niektorí pacienti s ochorením COVID-19 sú tiež vystavení vyššiemu riziku komplikácií súvisiacich so zrážanlivosťou krvi, ako je mozgová príhoda alebo infarkt.

U pacientov sa môžu navyše vyskytnúť príznaky súvisiace s nervovou sústavou. Môžu sem patriť dočasné zmeny osobnosti alebo zmeny stupňa bdelosti.

Pravdepodobnosť nutnosti hospitalizácie je vyššia u starších ľudí, najmä u osôb vo veku nad 60 rokov a u osôb so sprievodnými ochoreniami.

Vo všeobecnosti je riziko úmrtia na ochorenie COVID-19 nízke, ale je vyššie ako pri chrípke. Riziko úmrtia je vyššie u starších ľudí, ako aj u ľudí s dlhodobým ochorením alebo so sprievodnými ochoreniami.

Čo je to stav po ochorení COVID-19 alebo dlhodobý COVID?

Malé množstvo pacientov môže trpieť dlhodobými účinkami nakazenia vírusom SARS-CoV-2. Hovorí sa tomu stav po ochorení COVID-19, známy tiež ako dlhodobý COVID-19.

Dlhodobý COVID-19 postihuje pacientov každého veku vrátane osôb, ktoré pri prvej nákaze mali len mierne príznaky ochorenia COVID-19.

Príznaky zahŕňajú:

stratu čuchu alebo chuti
únavu
celkovú slabosť,
dýchavičnosť,
znížené kognitívne schopnosti

Neexistuje žiaden test na diagnózu stavu po ochorení COVID-19 a príznaky môžu pretrvávať týždne, mesiace alebo aj dlhšie. V súčasnosti neexistuje žiadna liečba tohto stavu, z dôkazov však vyplýva, že u jednotlivcov zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19 existuje nižšia pravdepodobnosť nahlásenia príznakov stavu po ochorení COVID-19.

Ako sa COVID-19 šíri?

Vírus SARS-CoV-2 sa prenáša medzi ľuďmi najmä prostredníctvom drobných častíc uvoľňovaných do vzduchu, keď infikovaná osoba vydychuje , anajmä ak rozpráva, spieva, kričí, kýcha, kašle atď. Tieto častice sa potom môžu preniesť pri kontakte s inými ľuďmi (bežne vo vzdialenosti do dvoch metrov), ktorí ich môžu vdýchnuť.

Väčšie častice (kvapôčky) sa môžu nachádzať aj na povrchoch, ktorých sa ostatní ľudia dotýkajú. Vírus sa môže zachytiť na rukách týchto ľudí, ktorí sa infikujú pri dotyku nosa, úst alebo očí. Vírus dokáže prežiť niekoľko hodín napríklad na medených alebo kartónových povrchoch, pričom na plastových povrchoch a povrchoch z nehrdzavejúcej ocele dokáže prežiť niekoľko dní.

K prenosu z infikovanej osoby na druhú osobu môže dôjsť aj dva dni pred tým, ako sa u infikovanej osoby vôbec začnú prejavovať príznaky. V priemere pri nedodržaní preventívnych opatrení nakazí jedna infikovaná osoba až päť ďalších ľudí.

Obvykle trvá päť až šesť dní od nakazenia, kým sa začnú objavovať príznaky nákazy. Tento čas sa však môže pohybovať medzi jedným dňom a dvoma týždňami.

Kto je vystavený riziku nakazenia sa ochorením COVID-19?

Všetci sú vystavení riziku nakazenia sa ochorením COVID-19.

U niektorých skupín obyvateľstva však existuje riziko vzniku závažného ochorenia. Patria k nim ľudia vo veku nad 60 rokov a tehotné ženy, ako aj ľudia so sprievodnými ochoreniami, ako je napríklad:

obezita,
vysoký krvný tlak,
cukrovka,
srdcové choroby,
dlhodobé ochorenia pľúc a dýchacích ciest,
neurologické ochorenia,
oslabený imunitný systém.

Príznaky u dospelých zvyknú byť závažnejšie ako u detí. Deti však tiež prenášajú vírus na ostatných a v niektorých prípadoch dochádza k vzniku závažného ochorenia.

Preplnené vnútorné priestory, ako sú väzenia, záchytné centrá pre migrantov a závody na spracovanie potravín, poskytujú príležitosť na rýchle šírenie ochorenia COVID-19.

Je možné, že studený alebo vlhký vzduch zvyšuje riziká prenosu vírusu z jednej osoby na druhú.

Ktoré možnosti prevencie pred ochorením COVID-19 existujú?

Najúčinnejším spôsobom prevencie ochorenia COVID-19 je očkovanie – spolu s opatreniami, ako je napríklad nosenie rúšok a fyzický odstup. U ľudí, ktorí sú očkovaní, existuje menšia pravdepodobnosť, že budú mať závažnú formu ochorenia alebo budú musieť byť hospitalizovaní. Z tohto dôvodu orgány ochrany verejného zdravia naliehajú na všetkých ľudí, aby sa čo najskôr nechali plne zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Prečítajte si viac o očkovacích látkach proti ochoreniu COVID-19.

Dodržiavanie fyzického odstupu od ostatných, primerané vetranie vnútorných priestorov a nosenie rúška sú všetko opatrenia, ktoré pomáhajú zastaviť prenos ochorenia.

Časté umývanie rúk s mydlom a vodou alebo s použitím alkoholových roztokov tiež pomáha predchádzať prenosu vírusu z rúk do tela cez oči, nos alebo ústa. Podrobnejšie informácie sa dozviete v našej infografike o nefarmaceutických opatreniach.

Ako sa COVID-19 lieči?

Lieky na liečbu ochorenia COVID-19, ktoré priamo účinkujú na vírus, začínajú byť dostupné. Používajú sa však najmä na prevenciu závažných ochorení u vysokorizikových skupín.

Hlavnou liečbou pre väčšinu pacientov so závažným ochorením zostáva podporná starostlivosť, (napr. používanie kyslíkovej terapie a vyrovnávanie hladiny tekutín), ktorá je často vysokoúčinná.

Najnovšie informácie o liečbe ochorenia COVID-19 nájdete na webovom sídle Európskej agentúry pre lieky (EMA): Možnosti liečby a očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19 alebo webová stránka Európskej komisie: Možnosti liečby ochorenia COVID-19 (europa.eu)

Ďalšie informácie

--------------------------------------------------------------------

Referencia:

(1) WHO Director-General's opening remarks at the media briefing on COVID-19, 11 March 2020. K dispozícii na adrese: https://www.who.int/dg/speeches/detail/who-director-general-s-opening-remarks-at-the-media-briefing-on-covid-19---11-march-2020

Poznámka: Tento informačný prehľad je určený na poskytnutie všeobecných informácií a nemá nahrádzať odborné vedomosti a úsudok zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých prípadoch.

Očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19

Získajte viac informácií o spôsobe účinku očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19, ich vývoji a schvaľovaní a o spôsobe sledovania ich bezpečnosti.